Hrad Šášov

Vančovci, bratia ostrihomského arcibiskupa, ma dali postaviť na brale nad riekou Hron niekedy v polovici 13. storočia. Každé moje oko dozeralo na križovatku ciest popri Hrone. Pod správou ma malo niekoľko veľkých mien.

Spočiatku ma spravovali kráľovskí kasteláni, neskôr ma dávali do zálohu šľachtických rodín. V rokoch 1424 až 1490 som bol vénnym majetkom uhorských kráľovien no a v roku 1490 som sa stal majetkom rodiny Dóciovcov tak, ako mnohí moji kamaráti pri rieke Hron.

Ľupčianska vetva Dóciovcov – Lipčejovci ma dokonca využívali ako svoju rezidenciu. Potom ma predali, bol som majetkom Lipajovcov a mojím posledným majiteľom bola Banská komora v Banskej Štiavnici. Moja životná púť sa schyľovala ku koncu koncom 18. storočia. Ale ako vidíte, veľká časť zo mňa je stále s vami.

Čo o mne možno neviete

Hrad Šášov v roku 2015 odkryl unikátny nález pozostatkov chlebovej pece nezvyčajných rozmerov, ktorá naznačila niekdajšiu prítomnosť hradnej pekárne.

V písomnostiach hradu z roku 1680, ktorými disponuje Združenie na záchranu hradu, sú popísané jednotlivé miestnosti hradu ako aj miestnosť Bakh Haus, a teda pekáreň. O tom, že ide o pec, svedčí kamenný murovaný základ a na ňom utlačená prepálená hlina, čo je plocha, na ktorú sa ukladal chlieb. Pec podľa archeológov zaberala veľkú časť miestnosti, v murive sa zachovali aj pozostatky sopúcha a komína. Pec bola po preskúmaní opätovne prekrytá, aby sa uchovala pre budúcnosť.

Časom môže poslúžiť na prezentáciu života na hrade , zatiaľ však čaká na svoje odhalenie širokej verejnosti. Okrem toho pod hradom existoval aj šášovský pivovar. Najstaršia zmienka o ňom je z roku 1626, kedy po smrti posledného Lipčeja, Mikuláša, mala po deľbe majetku jeho pozostalá manželka právo variť pivo pod hradom. Pivovar sa nachádza ešte na mape z roku 1833, nevedno však, či sa v ňom v tomto roku ešte varilo pivo. V hradných pivniciach sa tiež uskladňovalo víno viacerých druhov – Czeicker, Radoschiner, Geburger, Puschwein).

Príbeh na záver

Čierna kráľovná.

Šášovský hrad dostala v roku 1424 do vena kráľovná Barbora Celjská, manželka kráľa Žigmunda Luxemburského, nazývaná aj Čierna kráľovná.

Viete, prečo sa jej tak hovorilo?

Barbora Celjská prezývaná Čierna kráľovná bola manželkou Žigmunda Luxemburského. Po krajine o nej kolovali neuveriteľné klebety. Vraj bola manželovi neverná. Vraj neverila v Boha. A dokonca bola v službách samotného diabla. Jednoducho Čierna kráľovná.

Aká v skutočnosti Barbora Celjská bola, nevedno. Isté však je, že to bola veľmi úspešná a bohatá žena. Vďaka usilovnej práci zastávala post uhorskej, rímsko-nemeckej a českej kráľovnej.

Patrila k najvýznamnejším stredovekým kráľovnám. No napriek svojim úspechom, vždy ostávala v tieni svojmu milovaného manžela Žigmunda.

Jej úspech a bohatstvo ležalo v žalúdku novému kráľovi Albrechtovi, ktorý nastúpil na trón po smrti Žigmunda Luxemburského. Potreboval kráľovnú očierniť a tak si navymýšľal intrigy a tým ju dostal do nepríjemnej situácie.

Ako sa dostaneš na miesto?

K hradu Šášov sa dostanete z miestnej časti Šášovské Podhradie od Informačnej kancelárie a pamätnej izby Združenia na záchranu hradu Šášov po zelenej turistickej značke širokou lesnou cestou až pod hrad. K hradu sa dostanete za necelých 30 min. Pre náročnejších turistov k hradu vedie zo železničnej stanice v Žiari nad Hronom aj náučný chodník. Cesta tam trvá približne 1 hod.