Za horami, za dolami v Honte spolu s Dudincami nájdeš svoju živú vodu a aj dobré víno ťa tu uzdraví. Zahryzni sa do šťavnatého ovocia plného chuti a nájdi tak opäť chuť žiť. Spoznaj zem, ktorá živí, zeleň, ktorá lieči, nových ľudí, ktorí mali prísť. Vykop si v sebe pivničku, z ktorej si budeš brať, či svoj dom v skale, v ktorom sa ti bude dobre bývať.

Nájdeš a ochutnáš tu skutočne jedinečnú liečivú minerálnu vodu, obdobnú nájdeš v Európe len vo Vichy vo Francúzsku. Alebo si vychutnaj tradičné špeciality a fajné vínko v Starej hore. Popritom objav zaujímavé kamenné obydlia a prírodné úkazy.

Prírodnú pamiatku Dudinské travertíny vytvorila v kúpeľnom parku liečivá voda skôr, ako ju človek zviazal a presmeroval do kúpeľného zdroja. Väčšina travertínových kôp a terás je tak už neaktívna a zahalená oparom nostalgie za minulosťou. Dejiny tunajšieho kúpeľníctva odhaľuje náučný chodník. Pri prechádzke parkom tak možno uvidíte dávno nerastúce ruže, uveríte v zázračnú moc už neexistujúceho prameňa, či zaznamenáte čas tatárskych vpádov. V tzv. Rímskych kúpeľoch, do kameňa vytesaných vaniach, možno začujete ozvenu oddychujúcich rímskych vojakov, možno šťastný výkrik ich vojvodcu, ktorý pri jednom z prameňov vďaka víle objavil svojho strateného syna.

Ukryte sa v Tesárskej rokline, neveľkom kaňonovitom údolí. Dotknite sa vodou jedinečne formovaných skál, prejdite rukou po pásoch usadenín, pocíťte chlad vulkanických hornín a ak máte šťastie, tak aj padajúcej vody štyroch vodopádov. Prejdite tam, kam vás vedú slučky brál. A nemusíte ani ísť priďaleko, aby ste objavili ďalšie skrýše. Do tzv. dúpencov, skalných komôrok, vraj kedysi utekali domáci pred Turkami a podľa počtu otvorov im dali aj príznačné mená jednodierka, dvojdierka a osemdierka.

Južné svahy Štiavnických vrchov a poddajné tufové podložie určili osud vinohradníckej osady Stará hora, ktorá je súčasťou obce Sebechleby. Nad ručne kopanými vínnymi pivnicami vyrástli pôvabné domčeky s malými okienkami, ktoré sa otvárajú pre návštevníkov rôznych podujatí a agroturistiku. V prostredí pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry sa tak môžete zamiešať medzi pestré miestne kroje, vychutnať si vínko i tradičné špeciality, pobudnúť pri jánskej vatre, či spoznať oberačku po sebechlebsky.

Aj skalné obydlia v Brhlovciach vznikli vďaka ľahko spracovateľným sopečným horninám. V strachu pred nebezpečnými Turkami do nich ľudia vytesali obytné priestory, ktoré v lete poskytnú príjemný chládok a v zime ohrejú. Neskôr v nich bývali chudobní. Aj dnes sú niektoré z nich obývané, iné zase ukrývajú múzejné exponáty alebo vínne pivničky, či hospodárske priestory. Aj Slovensko má teda obdobu obývaných jaskýň, ktorými sa pýši napríklad Sacromonte v španielskej Granade.

Kláštor v Bzovíku z 12. storočia patrí medzi najstaršie na Slovensku. Z pokojného miesta sústredených modlitieb sa po moháčskej porážke v 16. storočí stala vďaka rodu Balašovcov pevnosť – hrad. Štyri nárožné bašty dodnes medzi sebou zvierajú múry zachovaného opevnenia tak, ako kedysi našich predkov zvieral strach z tureckého nebezpečenstva. Po rozsiahlom spustošení počas 2. svetovej vojny sa v ich ochrannom objatí nachádzajú len ruiny pohnutej minulosti.