Po stopách Dobšinského

Kde: Drienčany
Okres: Rimavská Sobota
Čas/trvanie: Rezervujte si celý deň.

Vyrastala som na rozprávkach Pavla Dobšinského. V mojich očiach to bol niekto, kto píše a vymýšľa krásne rozprávky. Veď si viete predstaviť pohľad malého dievčatka, čo vyrastá na dedine, celý deň behajúc po záhrade a okolí.

Detské roky sa šibnutím čarovného prútika zmenili na dospelosť a na rozprávky som zabudla. Takmer na všetky. Až príchod detí ich opäť obnovil a v srdci túžba, odovzdať svojim deťom čaro ukryté v knihách.

A cez moju vášeň v písaní (aj profesijne) som sa jedného dňa opäť dostala k osobnosti Pavla Emanuela Dobšinského a toho, že práve malé dedinky na juhu Banskobystrického kraja sú s ním úzko spojené. Úprimne, dovtedy som o tom ani netušila.

Vtedy sa zrodila myšlienka, ísť tie miesta navštíviť a na tvare miesta spoznať kúsok literárnych dejín. Veď zážitky a objavovanie autentických miest je ten najlepší spôsob, ako sa niečo naučiť, zapamätať a urobiť si vlastný názor. Ani neviem, či som to chcela viac pre seba, alebo pre svoje deti.

To je jedno. Dôležité je, že keď sme si naplánovali letnú dovolenku na Gemeri, hneď som tam pripísala aj Drienčany a Múzeum Pavla E. Dobšinského. A okrem múzea známej osobnosti sme naďabili na ďalšie zaujímavé a lákavé miesta.

Pavol Emanuel Dobšinský (slovenský evanjelický kňaz, folklorista, zberateľ ľudovej slovesnosti, prekladateľ a spisovateľ štúrovskej generácie) je najvýznamnejšou osobnosťou, ktorej život sa v roku 1861 spojil na 24 rokov s farou v Drienčanoch. Až do jeho smrti v roku 1885.

Keď vojdete do Drienčan, už na prvý pohľad je vám jasné, že ste sa ocitli v krajine, kde sa voda sypala a piesok sa lial. Všade prítomné drevené postavičky z Dobšinského rozprávok vás budú sprevádzať celou dedinou.

Vášnivý zberateľ, zapisovateľ a publicista ľudových rozprávok, piesní, prísloví a porekadiel sa narodil v Slavošovciach. Študoval na gymnáziu v Rožňave, v Miškolci a na evanjelickom lýceu v Levoči

Vďačíme mu za 90 rozprávok vo 8 zväzkoch, ktoré vychádzajú v rôznych vydaniach neustále a boli preložené do mnohých jazykov. Ja neviem, do koľkých presne, ale pán farár z Drienčan to isto vie.

No vedeli ste, že Pavol Dobšinský zbavil niektoré z nich pôvodnej erotickosti a šťavnatého humoru, aby boli vhodné aj pre detského čitateľa? Dokonca je mnoho z nich takých, ktoré sú naozaj vhodné len pre dospelákov.

Múzeum priamo v priestoroch fary, kde pôsobil, je obsiahnuté v 5 miestnostiach, zariadených dobovým nábytkom i časťami nábytku, pochádzajúcich z čias, keď tu tvoril Pavol Dobšinský. Veľmi nás zaujal písací stôl, pri ktorom písal svoje texty. Že vraj písal iba postojačky. To si ja neviem predstaviť.

So životom Pavla Dobšinského nás veľmi kvetnato a pútavo zoznámil pán farár s manželkou. Pridal aj mnoho pikošiek a zákulisných informácií, o ktorých sa veru v školských učebniciach nepíše. Niet sa čo čudovať, že ho vydržali viac ako hodinu počúvať aj naši chalani. Alebo žeby to bol ten čarovný svet Dobšinského rozprávok?

V blízkosti areálu fary sa nachádza pamätník Zlaté pero, zlatá podkova a zlatý vlas, ktoré tiež pripomínajú, na pôde akého velikána rozprávok sa nachádzate.

V rovnakom štýle sú aj slnečné hodiny na konci náučného chodníka Drienčanský kras a rozprávkový labyrint s altánkom v záhrade nad farou v Drienčanoch.

Ak sa chcete v Drienčanoch na chvíľu vymaniť spod vplyvu rozprávok, idete sa schladiť na pláž na Teplom vrchu (asi 3 km odtiaľ) alebo si doprajete prechádzku náučným chodníkom Krásy Drienčanského krasu. Ako sme sa dozvedeli, to je ďalšia atrakcia pre turistov, ktorí sem zablúdia.

Obnovený náučný chodník vedie striedavo slnkom zaliatymi lúkami a hustým lesom poskytujúcim príjemný tieň turistom, ktorý sa rozhodli prebádať miestne unikátne krasové územie. My sme tam boli v deň, ktorému predchádzala prudká nočná búrka, a niektoré časti chodníka boli mokré a blatisté.

Ale čo na tom? 15 zastávok s informačnými tabuľami , obrovské papradie, ktoré priam lákalo urobiť si s nimi nádhernú fotografiu, či prepadliská vedľa cesty nás posúvali trasou chodníka veľmi rýchlo. Najväčší úspech v očiach mojich detí zožala Malá Drienčanská jaskyňa, ktorá na nás dýchla závanom starej histórie a informácie, že sa tu našli pozostatky jej osídlenia z mladšej doby bronzovej, eneolitu a zo stredoveku.

Pre zvyšok dňa sme si zvolili leňošenie pri vode Teplého vrchu, ktorá nám poskytla príjemné osvieženie a chvíľkový pocit pobytu na pláži. Ale vy si môžete výlet predĺžiť – veď hneď neďaleko je Kraskovo (11 km) a Kyjatice (15 km), kde je okrem unikátnych gotických kostolov aj tajomný Archeoskanzen prastarej kyjatickej kultúry. To sme si nechali na ďalšiu návštevu okolia Rimavskej Soboty.

A keby ste chceli ešte viac rozprávkova, zavítajte do Kyjatíc k Ladislavovi Hedvigimu, ktorý vyrába krásne drevené kyjatické hračky. Ale o tom už niekedy nabudúce.

Do ďalšieho objavovania nášho kraja a jeho unikátnych osobností, ktoré ovplyvnili dejiny nie len Slovenska.