Fiľakovo
Počas prechádzania mestom Fiľakovo vám určite neunikne mohutná pevnosť Fiľakovského hradu.
Vznik hradu sa datuje do 13.storočia a pripisuje sa rodine Kačičovcov. Neskôr bol však vo vlastníctve viacerých majiteľov, najznámejšími sú Bebekovic, Matúš Čák Trenčisnsky ale aj Matej Korvín.
Postavený bol na skalnatom vrchu a vďaka vežiam, baštám a 6 metrovým múrom mal výbornú obrannú pozíciu. Počas svojej existencie bol niekoľkokrát prestavaný a boli mu dobudované ďalšie hradby a brány.
Na útok a dobýjanie Turkov však nepostačili ani obranné mechanizmy a v 16. Storočí hrad nátlaku podľahol. Turci sa v jeho útrobách usídlili na dlhých 40 rokov a vládli odtiaľ okolitej krajine. Po čase sa podarilo hrad dobyť späť, ale pokojné časy netrvali dlho, pretože hrad vyhorel. Od tej doby stratil svoj význam a odvtedy z neho zostali len ruiny.
Šomoška
Pohraničný hrad Šomoška, vypínajúci sa na hranici s Maďarskom nám hneď pri pohľade naň ukazuje svoju mohutnú valcovú vežu, ktorou je charakteristický.
Postavený bol v období 13.-14. storočia pri vpádoch Tatárov na toto územie. Zaujímavosťou je, že na stavbu bol použitý miestny materiál, teda bazaltové stĺpy.
Pôvodnými majiteľmi bola rodina Kačičovcov a neskôr patril do majetkov Matúša Čáka a ďalších rodín. V 17. Storočí bol hrad zväčšený a pribudlo vonkajšie opevnenie. Slúžil ako útočisko pred povstaniami
Hrad Šomoška si tiež zažil niekoľko dobýjaní od Turkov, Tatárov aj Osmanských vojsk. Vždy sa však podarilo dostať hrad do rúk pôvodných majiteľov. Osudným sa stalo až dobýjanie cisárskymi vojskami, ktoré hrad zbúrali.
V druhej polovici 20.storočia začali na hrade prebiehať prieskumné práce a rekonštrukcia zdemolovaných stien. Dnes Šomoška dýcha históriou a svojim návštevníkom poskytuje výhľady na všetky svetové strany
Divín
Hrad bol postavený na prelome 13. a 14. storočia. Stojí na vápencovom brale nad obcou Divín a Bol považovaný za obranný objekt stredoslovenských miest a najmä banskej oblasti. Pôvodne slúžil ako útočište pred vpádmi a neskôr bola jeho hlavnou funkciou pevnosť.
Zo začiatku bol divín pre Turkov nedobytný, nakoniec sa im to však podarilo a okupovali ho do konca 16. storočia.
Keď sa hrad dostal do rúk majiteľa Imricha III. Balassu, známeho tým, že prepadával obce naokolo, hrad sa rozhodli obliehať cisárske vojská. Na tretíkrát sa im hrad podarilo dobyť, Imrich sa vzdal a hrad bol vojskami vyhodený do vzduchu.
Dnes nájdeme po Divínskom hrade už len ruiny, avšak vďaka ľahko dostupnej polohe sa teší vysokému záujmu zo strany návštevníkov.
Povesti
O Divínskom hrade kolujú dve známe povesti.
Prvou je, že svoj názov dostal vďaka pomoci diabolských duchov pri výstavbe hradu, Druhá povesť hovorí, že stavba hradu bola spomalená kvôli lesnému duchovi, ktorý každú noc zničil všetko, čo robotníci počas dňa postavili. Starček z okolia dostal nápad, aby lesnému duchovi zamurovali do základov hradu dieťa. Odvtedy lesný duch stavbu neničil a aj pre tento divoký čin dostal hrad názov Divín.
Hrad Slovenská Ľupča
Jeden z najzachovalejších hradov na Slovensku sa nachádza neďaleko Banskej Bystrice. Za svoju zachovalosť vďačí aj tomu, že bol obývaný od svojho začiatku a neustále sa oň niekto staral.
S výstavbou hradných múrov začal panovník Belo IV. Obľúbil si okolitú prírod a hory a hrad Ľupča sa stal jeho letným sídlom. Poskytoval mu príjemné miesto na trávenie dlhých letných dní a okolie hradu bolo vhodné na jeho milované poľovačky.
Hrad si zažil počas svojho života niekoľko vážnych udalostí. Postihlo ho zemetrasenie, bol niekoľkokrát vyplienený, bol dobýjaný viacerými panovníkmi a nanešťastie podľahol aj požiaru.
Po určitom období stratil svoju funkciu opevnenia a hradu a na týchto miestach bola škola, sirotinec, učilište aj charita.
Za dnešný zachovalý stav veľmi významného hradu vďačíme Železiarňam Podbrezová.
MOŽNO STE NEVEDELI:
V areáli hradu sa nachádza 700 ročná Korvínova lipa, ktorá sa radí medzi najstaršie na Slovensku.
62 metrov hlboká studňa neďaleko hradu je zároveň únikovým východom , ktorý ústi mimo hradieb.
Povesť tvrdí, že sa po hrade pohybuje duch Veronky, ktorá sa vrhla z veže po tom, ako donútila panovníka zabiť svoju ženu, pretože medzi nimi vzplanula láska a chcela si ho nechať len pre seba.
Modrý kameň
Jeden z najvýznamnejších hradov na území Uhorska, ktorý stojí na úpätí skalného brala na začiatku Krupinskej planiny, má pomenovanie vďaka modrastej farbe kameňa, na ktorom sa nachádza.
Modrý kameň počas svojho najvýznamnejšieho obdobia vystriedal niekoľkých majiteľov. Najstaršie dokumenty siahajú do13.storočia, kedy svetlo sveta uzreli prvé základy hradu. Počas nasledujúcich rokov sa z neho stal obranný hrad, keďže podliehal niekoľkým útokom zo strany Tatárov a Turkov.
Napriek obranným múrom hrad Turkom podľahol a zmocnili sa jeho vlády na skoro 20 rokov. Neubránili sa však útoku Mikuláša Pálffyho a z hradu odišli. Predtým však stihli Modrý kameň podpáliť a vyhodiť do vzduchu.
Hrad sa podarilo zrekonštruovať, no počas ďalších rokov bol niekoľkokrát znova podpálený, čelil útokom a každý z majiteľov mu pridával nové črty. Zároveň sa rozvíjalo aj mestečko pod hradom, s rovnakým názvom- Modrý kameň.
Predposlední majitelia dali hrad dali do zachovalého stavu, upravili okolie, parčík aj fontánu. Po ich odchode sa v jeho komnatách zriadili úrady a ďalšie inštitúcie.
Dnes sa teší záujmu návštevníkov, keďže sa v ňom nachádza múzeum bábok a hračiek.
Muránsky hrad
Hrad ukrytý v húštine lesa na prvý pohľad nezaručuje žiadny vzrušujúci zážitok. Po výstupe strmého kopca sa však pred očami zjaví rozľahlý hradný komplex, dnes už len ruín Muránskeho hradu, ktorý sa môže pýšiť prívlastkom tretí najvyššie položený na Slovensku.
Prvé zmienky o ňom siahajú do 13.storočia. Postavený bol ako nedobytná pevnosť, zabezpečená vežami z každej strany.
Mal niekoľko majiteľov, no k najvýznamnejším sa radia Széchyovci. Hrad bol počas každého majiteľa prestavaný a neunikol ani požiarom, ktorý ho zachvátil rovno dvakrát.
Už v 14.storočí počas éry Matúša Čáka Trenčianskeho bol hrad považovaný za spustnutý. Hovorilo sa tak práve preto, že bol natoľko poškodený, že potreboval rekonštrukciu. Tej sa dočkal počas “zlatého obdobia” v Uhorsku.
POVESTI
O Muránskom hrade kolujú dve povesti.
Prvá povesť hovorí o hradnom pánovi, ktorý sa zaľúbil do cigánky, ktorú si zobral aj za ženu. Tá si počas jeho neprítomnosti vodila na hrad svoju rodinu a usporadúvala cigánske večierky. Jemu sa to však nepáčilo, jeden večer ju odhalil a dal ju ho zhodiť do priepasti. Odvtedy sa skala, na ktorej stojí Muránsky hrad nazýva Cigánka.
Druhá povesť je o Muránskej venuši, panovníčke Márii Széchy, ktorej srdce si získal vodca cisárskych vojsk.
Bzovík
V blízkosti obce Bzovík sa majestátne vypína pôvodne benediktínsky kláštor, neskôr prestavaný na pevnosť. Táto premena bola reakciou na časté nepriateľské vpády Turkov v 16. storočí. Bzovík počas svojej existencie prešiel viacerými architektonickými etapami, od románskej a gotickej podoby až po fortifikačnú funkciu. Kedysi v sebe ukrýval aj románsky kostol a ako jeden z mála na Slovensku bol obohnaný vodnou priekopou. Napriek náročným osudom, požiarom, útokom a krutým vlastníkom, sa hrad v značnej miere zachoval až dodnes.
POVESŤ
Dodnes sa traduje povesť o dcére urodzeného pána Balašu, ktorý z kláštora vyhnal mníchov. Tí mu za to uniesli jeho dcéru, pripravili ju o život a ona, nevinná, dodnes po nociach narieka na hradných múroch Bzovíka.
Čabraď
Dnes z neho zostali už len romantické ruiny gotického hradu, no v minulosti sa hrad Čabraď (pôvodne nazývaný aj Litava) vypínal ako impozantná stavba s rozsiahlym nádvorím na konci skalného ostrohu. Jeho strategická poloha mu umožňovala kontrolovať dôležité obchodné cesty vedúce cez údolie rieky Litava. Počas svojej existencie hrad prechádzal rukami mnohých šľachtických rodov, jeho majitelia sa často striedali vďaka dedičstvu, darovaniam či predaju. Svedectvom jeho niekdajšej dôležitosti boli aj tri obranné brány, ktoré chránili prístup do jeho areálu.
Možno ste nevedeli:
Neďaleko hradu Čabraď stál kedysi ďalší hrad, s ktorými zdieľal rovnaký názov – Litava. Ich história sa úzko prelína najmä z dôvodu, že mali oba rovnaké názvy – Litava. Táto zhoda mien spôsobuje nejasnosti v historických záznamoch, keďže nie vždy je zrejmé, o ktorom z hradov sa píše. Jeden z hradov bol v stredoveku premenovaný na Čabraď, zatiaľ čo druhý zanikol už v roku 1320.
POVESTI
O hrade Čabraď koluje množstvo povestí a príbeh. Jedna z nich hovorí o bosorkách, ktoré z hradu vyhnalo odvážne dedinské dievča. Ďalšia rozpráva o pyšnom kastelánovi a jeho hvezdárovi, veď si prečítajte sami…
Pán hradu Čabraď bol známy svojou zlou povahou, a preto sa mu všetci vyhýbali. Jedného dňa si však zaumienil, že chce vedieť predpovedať počasie, no v okolí nemohol nájsť žiadneho hvezdára. Až mu jeho ľudia nakoniec priviedli sluhu Filipa, ktorého prehlásili za slávneho znalca hviezd. Pravda však bola taká, že Filip sa vyznal len v ovciach a o hviezdach nemal ani potuchy.
Filipovi sa na hrade začalo dariť. Avšak, vďaka tomu sa z neho stal lenivý a pyšný človek. Raz sa ho pán hradu opýtal na počasie, no Filipovi sa nechcelo premýšľať, a tak len odvrkol, že bude slnečno.
Neskôr, počas prechádzky lesom, pán Čabraďa uvidel sedliaka, ktorého osol nechcel ťahať káru. Sedliak tvrdil, že sa blíži búrka, preto sa jeho oslovi nechcelo, no pán hradu mu neveril, veď slnko svietilo. Rozhodol sa, že Filipove schopnosti preverí. Povedal si, že ak búrka nepríde, ostane somár somárom a hvezdár hvezdárom. Ak však bude mať sedliak pravdu a búrka dorazí, somár pôjde na hrad a hvezdár za oje.
A veru, búrka sa onedlho prehnala krajinou. Pán hradu, nahnevaný na Filipovu chybnú predpoveď, ho namiesto osla zapriahol do sedliakovej káry. Od toho dňa už na Čabraďskom hrade nepredpovedal počasie falošný hvezdár, ale osol.
